nedeľa 28. decembra 2014

Vysnívaná Amerika

Odchod domov

Áno, lietadlo meškalo. Takže mohol JEDEN z nás nastúpiť. Bolo ešte JEDNO voľné miesto. Rýchle rozhodovanie, pôjde Maťo a ja ostanem bez všetkej techniky, ktorú mal on? Alebo pôjdem ja a Maťo ostane sám napospas NY?
Nakoniec sme sa rozhodli, že buď obaja alebo ani jeden. Rozpovedali sme mu story o našom priateľstve a lete a on sa rozhodol nám dať náhradnú letenku úplne ZADARMO. Mali sme obrovské šťastie v nešťastí ako sa hovorí. Lenže leteli sme až za 3 dni, čo teraz? Keďže už bolo po ôsmej večer, rozhodli sme sa prespať na letisku. Táto noc bola strašná! Maťo má moje plné uznanie, že skoro celú noc vydržal hore strážiť batožinu aj nás. Asi o tretej v noci ma zobudil, že by už chcel spať. Obaja sme boli unavení, pretože sme sa deň predtým chceli čo najviac vyčerpať do lietadla. Od tretej som držala stráž ja. Bolo to nekonečné, pozrela som si jeden film a hrala Solitare ale okolo šiestej som budila Maťa, nech to prevezme opäť on. Zobudili sme sa ráno a rozmýšľali, čo budeme nasledujúcu noc a deň robiť. Rozhodli sme sa ísť späť na Manhattan. Najskôr sme si museli kúpiť listky na metro. Potom sme sa išli niekam najesť, keďže sme už nemali veľa prachov, skočili sme znova do Five Guys a ja som si dala jedlo z nejakého bufetu. Potom sme išli celí špinaví, unavení a rozbití do Central Parku. Tam sme si zložili veci a okolo nás prebehol potkan. Potom ďalší. Tak sme išli na lúku, kde bolo veľa ľudí. Medzi nimi sme sa zložili a ja som do 5 minút zaspala. Martin mal celý čas hliadku. Potom ma budil s tým, že aj on by si rád pospal. Tak sme sa zase raz striedali. Okolo ôsmej večer došli naši kamaráti a iba sme kecali. Dali sme si pizzu a išli späť na letisko. Bolo asi 23:30 a my sme sa vybrali metrom na letisko! Lenže metro premávalo iba po Jamaica station, a odtiaľ sme museli prestupovať. Zase raz sme nevedeli kde. Takže sme sa chceli opýtať nejakého okolo idúceho. Nikoho sme nevideli až na dve ženské na zastávke. Tak sme za nimi prišli. Vyzerali úplne mimo a jedna z nich sa nevedela prestať smiať. Bolo to celkom desivé. Povedali, že máme ísť stále rovno a že to nájdeme. Tak sme išli.Okolo pol noci so všetkými našimi vecami. Nikde ani živej duše. Desilo ma to ešte viac, ako keby tam pobiehali ľudia. Zrazu sa oproti nám rozbehol jeden černoch. Prišiel k nám a začal si pýtať peniaze. Ja som mala všetko iba na karte, nemala som žiaden cash. Ale on nám neveril, tak sa nás stále pýtal, čo má urobiť, aby sme mu dali peniaze. My s Maťom  sme už chceli odísť ale on nás stále zdržiaval. Nakoniec si pred nás aj kľakol a to sme využili a zdrhli sme. Potom už sme sa dostavili na letisko a zase raz sme tam strávili noc. Prešli sme všetky terminály, zaspávali sme v letiskovom metre a noc nevedela skončiť. Druhý deň sme si dali posledné PSL v starbuckse a konečne sme sa pripravovali nato, že odletíme.


Keď sme si išli dať odvážiť batožinu, skoro sme obaja odpadli, keď nám stroj, ktorý vypľúval palubné lístky oznámil že naše víza niesú platné a že nemôžeme letieť späť do Čiech. V tej chvíli som nevedela, či už sa mám smiať, či plakať. Tak som išla za jedným pánom, ktorý usmerňoval radu a on nás pustil aj bez lístka. Pri check-in nám znova ten pán povedal, že nemôžeme letieť. Vravím mu, nech to skúsi znova, že to musí byť omyl. A on tam niečo zadal, potom zobral našu batožinu a my sme mohli ísť ďalej. Po všetkých kontrolách sme si sadli na zadok a čakali. Všetci do lietadla nastúpili veľmi skoro, podmienky na let boli perfektné, takže sme odleteli o pol hodku skôr a leteli sme o 20 minút menej. 

Príchod do Prahy

Prileteli sme do Prahy a dostali sme aj prvú facku počasia. Bola nám celkom zima. Druhá facka ľudia vôbec neboli milí. Nikto! Boli sme zvyknutí, že predavačky sa predbiehajú v tom, ktorá dá väčší úsmev, ktorá ti pomôže a tu len ľudia, ktorých očividne nič nebavilo. Išli sme vlakom do Brna a užívali sme si spánok, vzduch a to, že sme "doma". Na celý týždeň som mala asi 200 korún a pár predmetov, na ktoré som musela ísť. Takže som týždeň žila z rožkov a verte tomu, že v živote mi tie rožky viac nechutili. Bola som naozaj rada, že som bola doma. Milujem byť na doma aj v Brne sa cítim skvele. Preto som sa rozhodla priniesť trochu NY sem. Na ľudí som začala byť milá viac sa usmievať a keď niekomu zaželám pekný deň v obchode vidím, že ľudia sa trochu pousmejú a to sa mi páči.


utorok 23. decembra 2014

Pleťová kozmetika má naozaj úspech!

Swap s Veronikou z cosmeticjam



S nápadom na druhú výmenu balíčkov som prišla ja. Už v prvom balíčku od Veroniky som si našla obľúbenca(napíšem o ňom). Preto som bola zvedavá, čo Veronika vymyslí teraz. Po tom, ako som videla nejaký box, ktorý bol zameraný iba na pery som chcela aj ja vymyslieť tému zameranú na nejakú časť kozmetického spektra. Lenže v ČR/SR nájsť dosť zaujímavých vecičiek na pery, oči, hocičo nie je zrovna jednoduché. Tak ma napadla pleťová kozmetika, Veronika pridala, že môže byť aj telová a tak sa nákupy začali. Môj balíček si môžete pozrieť na jej blogu.




Mne balíček došiel počas zápočtového týždňa. Viete si predstaviť to šťastie? Hneď som použila skoro všetky vecičky. Chcela som to zoradiť podľa obľúbenosti ale nakoniec to dám random, ako ich budem vyťahovať, lebo neviem čo sa mi páči viac. 

Prvou vecičkou, ktorú som vytiahla je lak na nechty Bourjois v odtieni 07 Fuchsia Bucolique. Túto farbu by som si sama nikdy nekúpila ale som rada, že som ju dostala. Po nalakovaní sa mi páči veľmi. Štetček je pre mňa skvelý, lebo mám väčšie nechty. Je plochy a každý nech s ním prejdem raz a mám. Vôbec sa s ním nemusím prdieť. Navyše kryje v prvej vrstve, čo sa mi teda veľmi často nestáva. Prelakovala som len jednu ruku a bola som spokojná aj s prvou vrstvou, takže druhú som nelakovala. Asi popozerám po ďalších lakoch tejto značky. 



Druhá vec je Balm Balm všetko balzám. Môžete ho použiť na suché pery, lakte, tvár, nohy a dokonca aj pre deti. Vyskúšala som ho párkrát ale recenziu vám dať ešte nemôžem. Na lakte je super a čo niekto môže považovať za plus je, že nevonia žiadno. 

Píling Mojito od Saloosu, okej Veronika mám novú závislosť! Milujem tú vôňu, na telo som ho použila už dvakrát a na chodidlá raz. Obsahuje veľa soli a oleja ešte viac. Trochu mi pri prevoze vytiekol ale teraz má podľa mňa ešte lepšiu konzistenciu. Ja pílingy milujem. Mám na tvár, pery, ruky, telo a nohy a myslím, že ten na nohy a telo bude odteraz iba jeden. Na telo a nohy mám rada naozaj drsné pílingy, nech mi vezmú celú kožu a riadne drhnúť. Tento je superdrsný, keď si naberiete dosť soli. Ale na druhú stranu olejček vyživí pokožku a je veľmi príjemná na dotyk. Nohy mi vypílingoval vrátane zhrubnutej kože na pätách. Za mňa kupujte, kupujte a ešte raz kupujte!

Odličovač od Amie ma potešil ale ešte som ho veľmi nevyskúšala. Takže sa teším na jeho otvorenie.

Posledná vec, ktorá ma prekvapila a potešila naraz je telové mlieko Beauty Oil od Garnieru. Prekvapilo ma to, že keď som ho použila veľmi sa mi páčil. Krásne voňal a pokožka je po ňom naozaj jemnučká. Vsiaká sa rýchlo a je žiarivá. Ani som neušila,že som taká sušienka ale do mojej pokožky sa vsiakol behom pár sekúnd. 

Som naozaj potešená a všetko využijem. Jednou jedinou vecičkou sa Veronika sekla a to uvidíte v GA. Dúfam, že aj Veronika využije môj balík a potešil ju tak, ako mňa potešil ten jej.

nedeľa 14. decembra 2014

Vysnívaná Amerika

New York

Blížime sa do finále mojej letnej brigády v USA. New York! Tak strašne som sa tam tešila, že už konečne uvidím New York a Manhattan. Samozrejme som chcela ísť do Manhattnu odkedy som pozerala Sex v meste. Vidieť sochu slobody, nakupovať v OBROVSKÝCH nákupných centrách, pozrieť sa dole z Empire State Building. 

Najskôr sme však museli absolvovať hroznú 6 hodinovú cestu autobusom. Ja už som zvyknutá a vycvičená, takže v pohode zaspím úplne všade. Nanešťastie sme museli prestupovať, takže prvú časť cesty som si spať nedovolila. Nakoniec sme došli na stanicu, ktorá bola naozaj obrovská, našťastie Kika vedela, kadiaľ máme ísť. Takže sme vyšli na správny roh ulice a pred nami bol obrovský protest. Ľudia protestovali proti globálnemu otepľovaniu. My sme každý mali aspoň 2 ruksaky a boli sme unavení z predošlého dňa a cestovania. Tak sme si sadli do najbližšieho Five Guys a dali si na obed cheeseburger. Tam sme si zistili, ktorú trasu máme použiť a išli sme metrom do hotela v Queens. Tam sme si zložili veci a asi hodinku len tak sedeli a oddychovali. Potom sme si zobrali veci a išli si užiť večerný Manhattan. Mali sme kúpený 7 dňový lístok za asi 30 dolárov. Takže sme mohli chodiť kam chceme a koľko chceme. Vyviezli sme sa k budove M&M´s a na červené schodíky na  Times Squere. Cestou som zbadala prvý MAC a môj osud bol spečatený, naspäť som išla s novým makeupom a korekorom. 


Tu môžete vidieť, ako vyzerám, keď nespím niekoľko nocí. 


Milióny M&M 

Potom sme sa vrátili naspäť, hodili sprchu a šli sme spať. Na druhý deň sme si dali raňajky a s Maťom sme išli objavovať Manhattan. Kika ostala na izbe sa baliť, pretože v ten deň jej to letelo domov. My sme medzitým išli do central parku a iba tak si tam sadli a rozmýšlali, čo budeme robiť. Nakoniec sme išli nakupovať. Dali sme si prvýkrát v Starbucks pumpkin spice latté a chápem, prečo ho majú všetci tak radi. Káva to teda nie je, ja som to brala ako tekutý zákusok. Bolo to fakt dobré a sladké. Potom sme išli vyprevadiť Kiku, takže zase sme si dali na obed cheeseburger v Five Guys. 







Potom sme sa zase túlali po obchodoch a míňali peniaze. Toto bolo pre môj New York typické - míňanie peňazí. Môžete si tam kúpiť naozaj všetko! Ja som bola okúzlená z toľkého množstva vecí, ľudí a z toho, že ľudia vyzerali, ako vyzerať chceli a každému to bolo celkom fuk. Takže som sa v pohode líčila tak, ako sa mi zrovna chcelo (uaa som rebel :D).

Na druhý deň som si urobila v hotely na raňajky wafle a vychystala sa pohľadať pamätník dvojičiek. Cestou sme na Trump´s tower zbadali logo Starbugs, pred vchodom bola ochranka v oblekoch, tak som sa opýtala, či môžeme vojsť, v pohode nás pustili a vošli sme do obrovského a nádherného mrakodrapu. Verejnosť mala prístup po piate poschodie, kde boli záhrady, bolo to naozaj super, a krásne. Videli ste odtiaľ iba na ďalšie budovy ale ja si niekedy rada sadnem a pozerám sa na ľudí a predstavujem si, čo robia. Odtiaľ sme išli sa zahrať na raňajky u Tiffanyho a dali sme si naše dyňové laté pri Tiffanym na 5-tej Ave, čo je ulica, kde sú najdrahšie a najluxusnejšie obchody.  Potom sme už išli na wall street, a pamätník. Cestou sme našli obrovské Macy´s ale rozhodli sme sa nenakupovať, aby sme všetko stihli. Tam sme pobudli dáku chvíľu a odiaľ sme šli veľmi hladní na pizzu. Maťovi sa prevrátila, takže bol nervózny a hladný.Z pamätníku sme chceli ísť na Brooklyn bridge. Presne ten, ktorý je v úvodnej znelke Sexu v meste!!! Postupne sme sa k nemu dostali, ale nevedeli sme, ako sa máme dostať na neho. Tak sme šli podľa cyklistickej značky. Tá sa stále viac a viac odďaľovala od mostu. Nakoniec sme došli do China town a odtiaľ k súdu. Obaja sme boli veeeľmi unavení, pretože sme stále kráčali, tak sme sa rozhodli, že na most pôjdeme zajtra a dneska ideme na izbu. Vošli sme do prvého metra pred nami, ale tadiaľ nepremávala trasa, ktorú sme potrebovali. Tak sme vyšli iným východom. Východom, oproti ktorému bol ten zasr*ný most! Takže sme ním prešli, mňa celkom dostávalo nadšenie ale Maťo už bol veľmi nervózny. Hlavne sme obaja išli na zotrvačnosť, takže každá zastávka navyše bola strašná. Všetko sme fotili a z mostu sme dokonca uvideli aj sochu slobody! Keď sme došli do Jersey, hľadali sme metro, ktoré by nás dostalo domov. Cestou sme natrafili na fakt obrovskú technickú vysokú školu a všetko okolo vyzeralo super. Naozaj by som chcela aspoň na pol roka ísť na výšku do New Yorku! 


Trump´s tower
















Ďalší deň bolo Maťovi trochu zle, tak som na raňajky išla sama a tam som rozmýšľala, čo spravím. Rozhodla som sa ho aspoň  čiastočne odbremeniť od mojich kozmetických nákupov a išla som sama. Na programe bola Sephora a MAC pro. Všade, kde prídete okolo vás budú obletovať usmiaté predavačky, ktoré vám budú chcieť pomôcť vybrať si pre seba tú správnu vec. Keďže nato niesom zvyknutá, vždy som si vyskúšala všetko sama. Chcela som vyskúšať Anastaciu dip brow, tak som si vybrala odtieň, ktorý som si myslela, že sa mi bude hodiť a išla som si svoje. Lenže na štetčeku bola stále zažraná čierna farby, takže som vyzerala veľmi vtipne s čiernou čiarkou v obočí, tak som sa to snažila nejako upraviť. Nakoniec som si dala ešte lícenku, ktorú som chcela vyskúšať. Zobrala vzorku parfému a kúpila Veronike Naked 3. Pri pulte sa pýtam, že nemajú aj Vice 3. Našťastie som sa začala rozprávať s predavačkou a vysvetlila som jej, že značku Urban Decay nemáme  v SR. Tak vytiahla jednu zo skladu a doniesla mi ju. Tak som bola o prvých 100 dolárov ľahšia. Odtiaľ som sa vonku pozrela do zrkadla a vyzerala som ako tranzvestita. :D Ponaučenie : Nemaľujte sa v miestnosti so slabým svetlom. Odtiaľ som pešo išla do Mac pro, čo bol pre Američanov nadľudský výkon. Nemali čas sa len tak prechádzať, všade sa hnali a pešo veľmi nechodili. Našťastie ja som mala celý deň, tak som si len tak išla. Našla som trhy, ďalší protest ďalšie dva MAC-y. Keď prišla do toho pravého MAC pro, začala som si vyberať. Nakoniec sa ma spýtali, či nepotrebujem pomôcť, ja že by som chcela vyskúšať všetko, tak som všetko vyskúšala. Zobral si ma do parády jediný make up artista, ktorý tam zúrivo nepobehoval. Po asi desiatich minútach tam nabelhi fotografi, modelky a všetci si zasadli za priehľadný záves a začali maľovať, vysvetľovať a fotiť. Asi to bolo nejaké školenie ale veľmi sa mi to páčilo. Môj make up artista ma medzitým odličoval, celý čas úplne jemne, no akonáhle sa dostal na obočie, začal to drieť, ako šialený. Keď ma domaľoval, povedal, že si musím zobrať ten tieň na obočie, ktorý mi vybral-pretože ten sa mi najviac hodí. Potom sa sa len prechádzala a napadlo ma ísť do Macy´s a Viktorky. Čo vám poviem, v ten deň som minula skoro všetky prachy. 


Tu môžete vidieť glitrované líčenie z MAC





 Keď som si písala s mojou sestrou, že som bola na Wall Street, opýtala sa ma, či som videla býka. Popravde som netušila akého býka, tak som si to našla na nete a na druhý deň sme sa tam museli vrátiť. Maťo ma pozval na obed a pozreli sme sa na býka. 






Pohľad na Chrysler building - moja najobľúbenejšia a príde mi veľa krajšia ako Emire State. 


M&M a Hershey 

Posledný deň pred odchodom sme si dali najväčšie klasiky: Sochu slobody a Empire state building. Na všetko sa čakalo neuveriteľné rady. Ale, keď sa púšťali skupiny, púšťali sa naozaj vo veľkom. Takže to odsýpalo. Dostať sa do korunky tej sochy sa dá po zabookovani niekoľko mesiacov dopredu. Takže sme boli iba dole a ako správni Američania sme si najskôr dali hranolky, lebo sme boli strašne hladní. Potom sme sa mali stretnúť s kamarátmi, čo predtým odišli a odlietali z NY. S nimi sme išli na Empire state. Z tej obrovskej výšky som počula "naozajstné ticho". Zo spodu sa ozývalo len dunenie mesta. Ako keby ste odtiaľ počuli tlkot Manhattanu. Bolo to super. Poobzerala som si mesto z každej strany a keďže bola už noc, bolo krásne vysvietené. Potom sme sa rozlúčili a išli sme každý na svoj hotel. Tam sme sa s Maťom pobalili. 






Myslíte si, aká je veľká ale v skutočnosti je dosť malá :)





Pohľad na Chryslera z Empire state :)

Na druhý deň sme s Maťom chceli doobeda kúpiť nejaké sprostosti, pomíňať posledné doláre a ísť na letisko. Vstali sme celkom zavčasu, naraňajkovali sa. Išli sme zase raz na Manhattan. Stavili sme sa v Sephore, kde som si kúpila dipbrow. Potom ešte posledná zastávka v MAC a chceli sme ísť na hotel. Lenže boli sme v štvrti, kde naša trasa nepremávala, tak sme sa chceli presunúť inam. Stratili sme sa a mali sme asi pol hodinový sklz, čo bolo zatiaľ v poriadku. Potom, keď sme našli zastávku, odkiaľ nám to išlo. Čakali sme tam asi 5 min, keď nám to začalo byť podozrivé - v NY ide metro každé 2 min. Po 10 minútach sme začali mať strach a po 20 minútach prišiel chlapík, ktorý zakričal na celú zastávku, že trasa E tam dneska nemá zastávku. Tak sme išli rýchlo preč a hľadať ďalšiu zastávku. Keď sme sa dostali do hotela, mali sme už hodinový sklz ale stále sme mali 3 hodiny do odletu. Odtiaľ sme sa znova chceli nastúpiť na metro, lenže ani tu nezastavovalo! Celkom v strese sme vybehli s taškami na chrbtoch a v rukách a išli na najbližšiu zastávku, kde metro stálo. Nastúpili sme, posunuli sme sa a zastavili! Stáli sme 15 minút ale bolo to pre mňa ako tri hodiny! Dostávali sa mi mrákoty pred oči. Potom sme sa pohli, došli do ďalšej stanice a znova sa opakoval scénar. Už sme mali do odletu asi len hodinu a pol. Počkali sme, či sa to stane aj na ďalšej zastávke. Opakovalo sa to isté, keby mi niekto vtedy meral tep, asi by som mala arytmiu. Potom sme vybehli z metra a videli, že zrovna na tej zastávke ide aj iná linka na letisko a zrovna pred nami zastavila, tak sme nastúpili a opakovalo sa 15 min státie pred stanicou. Tak sme na najbližšej stanici vybehli a hľadali taxi. Boli sme v menej zaľudnenej časti mesta, takže k taxíkom sme museli bežať asi 300 metrov od stanice. Možno sa smejete ale z tej záplavy žltej zrazu hľadáte v diaľke taxík. Jediný čo nájdete je ako naschvál zelený(keď už sme museli ísť taxíkom, tak aspoň žltým...). Navyše bežíte s asi 30 kilovou batožinou na chrbte a v rukách. Keď sme nasadli do taxíka, mysleli sme si, že už to všetko stíhame. Lenže to by na moste nemohla byť zápcha, stáli sme v nej asi tri minúty ALE ja som už začala zamdlievať. Predstavila som si, že v USA ostanem bez ubytovania a prachov o pár dní dlhšie. Keď sme zastavili pri terminály, hodili sme po ňom prachy a bežali. Vnútri bola ochranka, tak som na nich kričala, že chcem ísť do Bruselu. Oni na mňa, že dobre, ahoj. Ja že: "Nie, odkiaľ o letí?" Tak mi ukázali cestu. Bežali sme s vecami k prepážke. Bol tam dlhý hadík ale išiel celkom rýchlo. Kým sme sa dostali k váženiu batožín zo stresu som vyhodila nejaké darčeky-keby máme nadlimit! Keď sme sa dostali k prepážke "veľmi milá pani" mi oznámila, že je neskoro.
"Ako neskoro?"
"Slečna máte 40 minút do odletu, je neskoro"
"Ako neskoro?"
"Nemôžeme už naložiť batožinu"
"Dá sa s tým niečo spraviť?"
"Je neskoro"
"Pre boha chcem ísť odtiaľto preč" Chcem ísť domov! Čo mám robiť?
"Choďte si prebookovať letenky. 

Tak sme rýchlo bežali na rebooking. Ešte v ten večer malo letieť jedno do Prahy. Ako sme čakali v rade a bavíme sa, prihovorí sa nám jedna Češka, že aj jej sa to stalo. Chvíľu kecáme a postupujeme v rade. Pred radom je žena, ktorá prosí ostatných, či ju pustia(pritom jej manžel stál normálne radu za nami). Keď sme mali ísť na radu, hovorím, že chcem ísť k jednému chlapovi, že vyzerá milý. Lenže tá pani sa ho opýtala, že či môže ísť ona. On jej to dovolil...Tak sme išli k ďalšej "milej pani". 
"Dobrý deň, zmeškali sme lietadlo, chceli by sme letieť čo najskôr do Prahy, Bratislavy, Krakowa, Viedne. Je jedno, do ktorého z nich."
"Bohužiaľ vaša rezervácia je nevratná, nič neletí do utorku, kúpte si nové letenky."
"Prosím? Ja chcem len odísť, akoto, že nič neletí? Koľko budú stáť nové letenky?"
"Musíte si kúpiť nové letenky, okolo 800 dolárov na utorok."
Vtedy som skoro odpadla, vážne som myslela, že ma porazí. Myslím, že vtedy sa Maťo pochlapil asi najviac a išiel k tomu druhému chlapíkovi a začal mu vysvetľovať, čo sa deje. Keď počul, že podobnú story vysvetľujem ja tej pani, zavolal ma k sebe. Tak sme mu obaja vysvetlili, čo sa stalo a on začal zúrivo klepať do klávesnice, vytočil nejaké číslo AAAA s úsmevom sa na nás pozrel. 
"Vydržte, lietadlo mešká. Možno máte šťastný deň..."