nedeľa, 30. novembra 2014

Vysnívaná Amerika

Washington a ďalšie práce

Dni v OC trvali naozaj krátko, jednoducho sme vstali, makali, makali, makali, prišli domov na terasu pokecali /bola párty a išli sme spať. Ja som sa párty moc neúčastnila, jednoducho preto, lebo mi dlhšie trvá, kým sa sa osmelím. Som trochu hanblivá a párty s novými ľuďmi sú pre mňa niekedy trochu stres. 90% času len pozorujem ľudí. Niektorí ľudia si môžu myslieť, že som si teda veľa neužívala ale opak je pravdou. Po čase mi to však začalo celé liezť na nervy. V J/R´s sme si všimli, že zahraničný- nie americký zamestnanci sú diskriminovaní. Áno, nikdy by som si nemyslela, že v krajine prisťahovalcov budú nový prisťahovalci diskriminovaní tými starými. Tak som sa rozhodla hľadať si novú prácu. Jeden deň som mala voľno a našla som si rovno dve práce. Takže som to celé vymenila. Ráno som pracovala v House of Pancakes a večer zas v Tap house. 

Little house of pancakes ribs and pizza 


Znie to super nie? Tu som tiež robila hostesku, lenže s o niečo vyšším platom a navyše všetko jedlo som mohla mať za polovicu. Veľmi sa mi páčil ich spôsob raňajok, palacinky, klobásky, slanina. Všetko dobré na jednom mieste. Teda sama by som to nechcela praktikovať a príde mi to nechutné, no na tanieri to vyzeralo dokonale. Sem tam som sa tam naobedovala aj ja. Síce pre Američanov to bolo raňajkové menu ale mne to stačilo ako obed. Palacinky mali naozaj na všetky spôsoby. Moje najobľúbenejšie boli s M&M cukríkmi. Šéf v tejto reštike bol trochu magor. Okná sme museli umývať každý deň a na servise pre zákazníkov mu záležalo na 110%. Lenže sa nevedel správať. Veľakrát sa stalo, že nás hostia ľutovali, že pracujeme u takého somára. Našťastie som tam pracovala už len posledné tri týždne. Prvý týždeň bol skvelý, pretože som pracovala so Slovenkami, ale tie odišli a nakoniec som tam ostala len s Rumunkami. Tie až tak super neboli. Stále sa medzi sebou rozprávali po rumunsky, a tak som tam celý deň stála a nič nerobila. Niekedy sa stalo, že ma šéf dal umývať riady, to som mala celú prácu úplne v paži a hrajkala som sa s umývačkou :D 




Môj stolík, za ktorým som vítala ľudí. Raz bolo vonku tak strašne teplo, že som dostala úpal a ďalšie dva dni mi bolo veľmi zle. V tanieri je omeleta s kuracím mäskom a zemiakmi. V druhom sú palacinky s M&M. 

Taphouse

Našťastie moja posledná práca bola úplne skvelá. Robila som holku pre všetko v jednom športovom bare/ reštaurácií. V Amerike sa berú športy veľmi vážne. V tomto taphouse mali radi RAVENS A ORIOLES. Prvá je americký futbal a druhá je baseball. Vždy tam fičal športový prenos. Večer bola hra a na druhý deň ju celú rozoberali. Naozaj ste niekedy mohli vidieť hodinový rozhovor o tom, ako hodil loptu rozohrávač! Keďže som tu začala pracovať ku koncu leta, hostí sme mali menej. Niekedy sa mi stalo, že od jednej do šiestej som nič nerobila. Tak som si spravila nejaké jedlo a pozerali sme futbal alebo sa rozprávali. Keď prišiel Labour day začala sa škola a my sme už nemali skoro žiadnu prácu. Začínala som teda neskôr ale ostávala som dlhšie. O to viac ma to bavilo. S barmanom sme si len tak niekedy sadli a pili sme. V deň mojich narodiek som mala voľno ale na druhý deň si so mnou pripíjal naozaj každý. Dokonca som dostávala pitie aj od hostí. Bolo to skvelé-celý týždeň ma volali Birthday girl. Bohužiaľ z tejto reštiky nemám fotky. 

Washington

Do Washingtonu som sa tešila ako malá už len z toho dôvodu, že vypadnem z OC. Nechápte to zle, ale OC je strašne malé a po čase vás omrzí, pretože okrem hotelov, reštík, herní a minigolfu tam nič nieje. Keď sme teda mali odísť vstávala som medzi prvými. Rýchlo som sa najedla, hodila na seba dáke šminky a mohli sme ísť. Keďže som skoro vstávala rýchlo som aj v aute zaspala. To je moja špecialita, spať v aute. Zobudila som sa tesne pred Washingtonom. Mesto vyzeralo naozaj krásne. Nebolo to typické veľkomesto, ale malo niečo do seba. Keď sme vystúpili išli sme si pozrieť pamätník druhej svetovej vojny a potom rýchlo hľadať mekáč. Áno, mekáč, lebo niekto sa nevedel najesť doma. Tak sme asi dve hodiny hľadali mekáč, pretože nás siri zaviedla niekam, kde mekáč nebol. Jedna časť našej skupinky sa naštvala a išli sa najesť do subwayu. Bola som medzi nimi aj ja, pretože mi v tej chvíli bolo úplne jedno, kde budem jesť! Chcela som ísť pozrieť čo najviac múzeií, pretože to boli naozaj obrovské a známe múzeá a navyše boli zadarmo. Prezreli sme si kapitol, ktorý ma naozaj zaujal. Mali sme vcelku zvláštnu sprievodkyňu, stále sa nás pýtala, čo nás zaujíma, o čom má rozprávať ale keď ste tam prvýkrát, zaujíma vás všetko. Potom sme bežali do múzea letectva a astronautiky, čo bola vcelku nuda, pretože som chcela ísť do prírodovedného múzea. Medzitým strašne začalo liať.Chvíľu sme teda boli aj v múzeu astronautiky ale potom sme sa premiestnili k prírodovedeckému. Cestou sme skočili zamávať Obamovi, k bielemu domu. Dostali sme sa samozrejme len veľmi ďaleko, asi ako keď idete k Buckinghamskému palácu. Potom sme však rýchlo bežali k Lincolnovmu pamätníku, urobili si tam pár fotiek a išli domov. 
























Potom sme sa vrátili domov a ja som zahájila odpočet, kedy pôjdem do New Yorku. 



nedeľa, 23. novembra 2014

Vysnívaná Amerika

Pobyt v OC


Prvé dni v OC som si celkom užívala. Hneď na druhý deň sme išli do práce, ktorú sme mali predom dohodnutú a spravila som malý pohovor. Povedali mi, že mám prísť zajtra na štvrtú. Potom som len išla na pláž a užívala si. Na druhý deň som prišla na tretiu, pretože som zabudla, že mám prísť na štvrúu a radšej prídem skôr. ďalšie dni už som chodila načas. Asi dva týždne som vstávala okolo jedenástej išla na dve-tri hodinky na pláž a potom do práce. Medzitým som si hľadala robotu na ráno. Bohužiaľ v meste, ktoré žije iba cez leto prácu na ráno zoženiete ťažko.


 Kamaráti mi našli miesto upratovačky v hotely. Aby som nemíňala zbytočne prachy ale išla do plusu zobrala som ho. Takže môj budík sa zmenil z 11:00 na 7:30! V robote som bola väčšinou do 16:00 a potom som sa presunula do druhej, kde som bola od 17:00 do 23:00. Po prvom týždni som dostala prvý menší paycheck. Áno, v USA je bankovníctvo trošku pozadu a v niektorých firmách vyplácajú šeky. Tie si treba vložiť do banky a čakať dva dni, kým vám ich pripíšu. Takže s prvou platbou som troška meškala. Po dvoch týždňoch som musela mať za sebou tri platby, pretože som prišla o týždeň neskôr ako všetci ostatní a neplatila som na začiatku. Došli nám šeky a išli sme si ich preplatiť. Hovorím nám, pretože sme išli preplatiť oba šeky na môj účet. On nemal účet, pretože nemal čas si ho založiť. Ale kým by mu z novozaloženého účtu došli prachy, trvalo by to dlho. Prvý šek mal menší a ten mu pripísal na svoj účet kamarát. Druhý šek mal dosť veľký a ten som mu mala pripísať ja, bohužiaľ sa to nedalo a iba nám to zožralo šek. Vybaviť ďalší šek trvalo ďalšie tri týždne! Medzitým sme prežívali zo zásob, ktoré sme mali ešte z domu a mojich malých paycheckov. Poviem vám, nebola to sranda. Našťastie v hotely, kde sme obaja pracovali sme mali obedy zadarmo. Takže aspoň aké také jedlo sme mali. Lenže taký autobus na deň stál 3 doláre krát dvaja ľudia krát 21 dní je 126 dolárov, čo nebolo mál,o plus ďalšie výdavky.  

Práca v Clarione

Začínali sme ráno o 9 :00. Nachystali sme si vozíky s miliónom uterákov a pár chemikáliami. Ja som si pozháňala gumové rukavice -veľa upratovačiek ich nepoužívalo. No a mohli sme vyraziť. Väčšinou mali hostia na dverách DO NOT DISTURB (nevyrušovať), a tak som sa do 10 musela tváriť, že som super busy. Potom ľudia začali vychádzať na raňajky alebo na pláž. Väčšinou mi hostia povedali, že chcú, aby som im len vyniesla smeti alebo vymenila uteráky, nanajvýš povysávala. O 11 začali odchádzať z hotela ľudia, ktorí už išli domov. V tej chvíli som sa musela presunúť do ich izieb a rýchlo upratovať, pretože o štvrtej sa tam ubytovávali ďalší hostia. V OC bolo celkom dosť Mexičanov. Väčšina z nich boli super ľudia a keď som s nimi pracovala, celkom fajn som sa bavila a navyše ma trošku učili španielsky:). Supervízorky boli celkom svine a brali nám dížka, takže sme sa do izieb museli dostať skôr ako oni. Bola tam jedna extra sviňa Eileen. Robili sme si z nej srandu a každá jedna osoba, s ktorou som pracovala sa na ňu sťažovala. Dokonca rozplakala moju kamarátku. Tak sme si z nej začali robiť srandu aj my a nazvali sme ju sushi, pretože sme obe neznášali sushi. Bola sranda kričať "Sushi is coming!" 


Výhľad z okna, keď som si chystala ráno vozík. Niekedy sa mi podarilo vidieť aj delfíny.


Výhľad zo 16-teho poschodia hotela.


Moja krásna uniforma. Kraťasy mám prezlečené.

 Práca v J/R´s

Väčšinou som kvôli Clarionu robila prácu zatvárača, čo v praxi znamenalo, že som musela počkať, kým odídu všetci hostia. J/R´s bola reštaurácia, ktorá bola celkom známa pre svoje rebierka BBQ omáčke(teda neviem, či to mám nazvať reštauráciou, pretože v OC boli len lepšie fastfoody. Jedlo sa vybralo z vákuového balenia, opieklo sa a podávalo. Nikde som nezažila, že by kuchár niečo pripravoval. Poprípade ste mali prášky, z ktorých sa dalo vyčarovať úplne všetko - od omáčok, po kaše). Pracovala som tam ako hosteska, čo znamenalo uviesť hosťa k stolu, oznámiť čašníčke, že má hostí (reštaurácia bola rozdelená na sekcie, kvôli tomu, že USA je tipping culture. Znamená to, že Američan necháva dížka naozaj všade. Ráno nechá na izbe prachy pre upratovačku, na raňajkách pre čašníčku, pri lehátkach pre človeka s lehátkami, na obede, v herni, na večeri. A nikde nešetrí-všade platia, ako sú spokojný s obsluhou. Niekedy som na izbe našla aj 30 dolárov za upratanie.) Potom, keď hostia odišli museli sme dávať pozor, za koľko sa stôl uprace, aby sme vedeli, či už je voľný pre ďalších hostí. Niekedy medzi siedmou a deviatou začali prúdiť návaly hostí. Američania milujú čakanie pred reštauráciou. Čakanie=kvalitná reštaurácia. Keď ste im povedali že na stôl sa čaká približne trištvrte hodiny boli šťastím bez seba. Ako zatváračka som musela vyprevadiť všetkých hostí, takže som musela čakať, kým odídu. Niekedy bola celá reštaurácia aj hodinu otvorená pre posledné tri stoly. Všade navôkol sa upratovalo, ale to hosťom vôbec nevadilo a kludne si objednávali ďalej a sedeli tam.



Moje dni väčšinou plynuli v práci. Keď som mala raz za týždeň voľno v hotely, väčšinou som ráno dlho spala išla na hodku na pláž a potom do reštiky. Večer, keď sme všetci prišli z práce sme sedeli na terese. Každý večer bola párty, pretože vždy sa našiel niekto, kto mal na druhý deň voľno. Ráno, keď som vstávala do práce, na gauči vždy bola iná osoba! Niekedy ich tam bolo viac. Nikdy predtým som ich nevidela a niekedy ani po tom. Bolo to veľmi vyčerpávajúce, každý deň mať tak 6 hodín spánku. Po čase ma celkom OC omrzelo. Z toho krásneho pásiku pláže sa stávala len cesta do a z práce. Našťastie sme mali super kolektív a dalo sa to vydržať. Potom som sa začala tešiť na výlet do Washingtonu, pretože odvtedy som si zahájila odpočet, že koľko ešte do nášho odchodu do New Yorku. 

utorok, 11. novembra 2014

Hlavne farebne!

WET´N´WILD rúže odtiene 903C Just Peachy, 902C Bare It All, 906D Wine Room, 968 Pinkerbell, 965 Cherry Picking, 908CSugar Plum Fairy