utorok, 28. októbra 2014

Vysnívaná Amerika

Odlet 

 Po absolvovaní poslednej skúšky v utorok aj s Maťom sme sa začali baliť z Brna. Prišli nás vyzdvihnúť moji rodičia a po nalodení sme šli na obed. Večer, keď som prišla domov som začala rozmýšľať, čo si zobrať. Nič som si však nenachystala. Skôr som poschovávala knihy a všetky veci z intráku. Ráno som išla k doktorke na kontrolu obličiek(ďalšie "vtipné " story z histórie nemocnice v PB. Išla som tam s tým, že ma bolí v boku, doktor mi povedal, že mi nič nie je a že si mám dať DIETKU! Po tom, ako to neprestávalo ani v Brne, išla som k doktorke tam. Tam mi zistili, že mám zapálené obličky....Niesom doktorka ale nato dietka asi nepomôže!) Výsledky mi našťastie vyšli dobré...antibiotiká zabrali. Potom som bola objednaná ku kaderníčke a išla som domov. Mala som tri hodiny na zbalenie sa na tri mesiace. Super, čo si zoberiete? Oblečenie, kozmetiku alebo dokonca jedlo? Do Ameriky je to ako keby ste drevo do hory nosili. Zobrala som si len najpodstatnejšie veci.



 Začala strašná búrka. Tak som išla skontrolovať nášho psa. Sedel pod strechou a díval sa do hory. Vedela som, že mi sedenie na tom mieste bude veľmi chýbať, tak som si k nemu sadla a pol hodinu som len tak sedela. Prišli rodičia, maminka mi skontrolovala moju minizbierku veci, ktoré som si zobrala a mohla som ísť. Smer Praha. Cestovali sme aj s Maťom, pozerali sme filmy. V Prahe sme z vlakovej stanice išli na letisko. Lenže ako sa tam dostať? Kúpili sme lístky a išli hľadať našu trasu. Pri kupovaní lístkov sme začuli, ako sa niekto pýta na cestu na letisko. Tak sme sa pripojili. Išli sme spolu s jednou bieloruskou. Aj ona išla do USA. Všetci spolu sme prespali na letiskovej lavičke. Striedavo sme na seba dávali pozor a ráno okolo 6 sme išli na check in. 





Potom sme už leteli. Najskôr do Brusselu a potom do New Yorku. Bolo to super, milujem lietanie a všetky tie pristávacie manévre. Čo nebolo až také super bol čas, koľko sme leteli. + Prestup v Brusseli bol strašný tým čakaním. Nakoniec, keď sme vzlietli z Brusselu a po chvíľke sme boli nad oceánom! Alebo tou veľkou mlákou, za ktorú všetci tak utekajú. Bol to zvláštny pocit, Bolo to prvýkrát, čo som opustila Európu. Potom som si pozrela film. Zaspala a vždy sa zobudila, keď chodila letuška s vozíkom jedla/nápojov. Bola som strašne hladná ale myslím, že sa o nás postarali dobre. Ako nebolo to to najlepšie, čo som kedy jedla ale keď ste na ceste niekoľko hodín budete spokojní. Potom som si už len užívala let. Najviac pristávacie manévre. Tie milujem. Zrazu som vystúpila na JFK v New Yorku! Bola som v NY a ani som si to neuvedomovala. Stále som nemohla uveriť, že ja idem do Ameriky....počkať, že už som v Amerike. Bola som strašne unavená. Z cesty, zo skúškového, z behania po doktoroch. Navyše sme sa dozvedeli skvelú správu! Agentúra, ktorá nás mala odviesť poslala dodávku a preto čakáme ešte na ďalších. Takže sme čakali ďalších 6
 hodín na letisku! Rozprávali sme sa a kamarát, ktorý tam už bol nám hovoril o tom, aké majú zvyky, čo sa patrí a jeho zážitky. Po 6-tich hodinách už sme boli vyčerpaní a posledné dievčatá konečne došli. Vyšli sme z JFK a dostala som strašnú facku od vlhkosti, aká tam bola. Doma sme mali búrky a tu bolo horko a sparno. V aute milujem pozerať von z okna. Vtedy nabralo slovo obrovský iný, nový a väčší význam, ako som doteraz poznala. Za oknom sa mihali obrovské paneláky niekoľkoprúdové cesty obrovské mosty. Prišla som si naozaj maličká! Zrazu sme odbočili na Philadelphiu, skoro ma porazilo, pretože sme išli ešte pre jedno dievča a bola to zachádzka. Akokoľvek som sa snažila byť hore každých 5 minút som dostávala mikrospánok. Nakoniec sme prišli do Ocean City. Tam sme ešte robili každému taxík až pred dom. Takže asi hodinové chodenie kade-tade po OC. My sme boli predposlední. Zaplatili sme a vošli do nášho nového, 4 mesačného bývania. Práve bola párty na oslavu kamarátových narodiek. Bola som unavená a navyše som brala antibiotiká. Takže som sa hodila do postele a spala. Na druhý deň nám kamaráti ukázali mesto. Bola som nadšená. Bol tú úzky pás zeme v oceáne. 


Ten pásik ohraničený červenou bol môj letný ostrov. Samozrejme sme išli do mora po tom, ako sme si pozreli mesto nakúpili pár vecí a začali sme rozmýšľať, kam všade musíme ísť hľadať robotu.